Šport je plný emócií, odopierania a často veľkých výziev. Mnoho ľudí prežíva zápasy svojich obľúbených tímov s rovnakým nasadením, ako keby sami stáli na ihrisku. Čo nás však motivuje k tomu, aby sme športovali alebo fandili? Ako môžu športovci nájsť rovnováhu medzi tlakom na výkon a láskou k hre?Spoločne so športovým psychológom, koučom a bývalým profesionálnym futbalistom Petrom Kuračkom sme sa  pozreli aj na to, ako vedia rodičia správne podporovať svoje deti v športe – kedy je dôležité povzbudzovať a kedy je lepšie nechať veciam voľný priebeh.

Rodičovstvo je významná životná úloha plná výziev. No pre tých, čo sa na túto cestu vydajú,  ide ruka v ruke aj so strachom, obavami a neistotou. Bojíme sa, či budeme dosť dobrí rodičia. Máme na seba vysoké nároky, no často sme vystavení aj  tlaku a očakávaniam z okolia.   V tejto časti sa pozrieme na to, ako zvládnuť rodičovstvo a pritom sa nestratiť. Aké sú kľúčové aspekty výchovy a ako môžeme zabezpečiť, aby naše deti vyrástli v sebavedomých a šťastných ľudí? Hostkou je psychologička Jana Zemandl, ktorá má bohaté skúsenosti v oblasti rodinnej psychológie a poradenstva. Je tiež jednou z autoriek knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. 

Traumu z detstva si nesieme po celý život. Nemusí to byť len jedna udalosť, ale môže ísť o viacero zranení, s ktorými nebolo možné sa v detstve vyrovnať. Veľa ľudí zažilo v detstve bitky, hádky, alkohol, či emocionálne zanedbávanie. To všetko zanecháva stopy aj v dospelosti. Projekt Odpútaj sa pomáha pochopiť súvislosti správania sa v dospelosti v kontexte zranení v detstve a tiež ako sa z traumy liečiť. Venuje sa aj organizovaniu skupinových terapeutických sedení, ktoré sú pre ľudí, ktorí si z detstva nesú emocionálne traumatické zážitky.V tejto epizóde sa dozviete:• Aké sú prejavy zranenia z detstva v dospelosti?• Ako to vyzerá na skupinovej terapii?• V čom vie byť prínosnejšie skupinové sedenie viac ako individuálna terapia?• Ako sa dá pracovať so strach z toho, že spôsobíme svojim deťom traumu?O svojich skúsenostiach hovorí spoluzakladateľka projektu Juliana Gubišová. Viac informácií o projekte Odpútaj sa nájdete TU: https://odputajsa.sk/

Hovorí sa, že v zdravom tele zdravý duch. Fyzická aj duševná pohoda sú vzájomne prepojené, no často smerujeme pozornosť na našu hlavu a ignorujeme signály, keď sa nám vlastné telo snaží niečo povedať.  V uponáhľanom svete sa zabúdame zastaviť a zamyslieť, aký typ oddychu by sme pre seba potrebovali. Pomôcť môže aj meditácia, ktorá je pre myseľ tým, čím je cvičenie pre telo. Štúdie ukazujú, že pravidelná meditácia podporuje všímavosť, znižuje kortizol, ktorý súvisí so stresom, pomáha pri nespavosti, učí nás seba porozumeniu a celkovej pohode. Existuje viacero spôsobov meditácie a vy si môžete nájsť ten, ktorý vám najviac vyhovuje. O prepojení tela a mysle, meditácii a joge hovorí psychológ a zároveň lektor jogy a meditácie Matej Štepita.V rozhovore budete počuť:• O benefitoch, ale aj mýtoch meditácie• Ako sa praktizovanie meditácie odzrkadľuje v každodennom živote?• Má joga pridanú hodnotu oproti iným druhom cvičenia?• Ako lepšie vnímať a počúvať signály nášho tela?

Ste šťastní vo svojej práci? Baví vás a napĺňa, alebo v nedeľu večer už cítite nervozitu a v pondelok ráno si len ťažko povzdychnete a celý deň čakáte, aby vám už “padla”? Byť šťastnejší v práci ide ruka v ruke s lepším zdravím, efektívnejšími riešeniami problémov a vyššou produktivitou. Ľudia, ktorí sú v práci šťastnejší, sú autentickejší, motivovanejší a ochotnejší prispieť aj nad rámec ich popisu práce. Práve o spokojnosti v práci  hovorí v tejto časti koučka, mentorka a lektorka Federika Plesník, ktorá sa špecializuje na kariérny a osobnostný rozvoj. Spoluvedie kurz pre ženy Spokojná v práci a  pomáha ľuďom žiť v súlade so sebou.V tejto epizóde sa dozviete:• Prečo sa bojíme nabrať odvahu na zmenu práce?• Ako zaujať na pracovnom pohovore?• Prečo sa oplatí o peniazoch vyjednávať?• Na aké zručnosti sa zamerať, aby sme uspeli na pracovnom trhu aj v budúcnosti?

Ak ste nikdy neboli na terapii, možno neviete, čo máte očakávať alebo čo sa pýtať a s akými témami tam prísť. Môžete si klásť otázku či vôbec potrebujete navštíviť terapeuta. Faktom je, že psychoterapia môže výrazne zlepšiť kvalitu života.  Individuálna terapia umožňuje hlbšie pochopenie seba a dáva nám čas a priestor na rozvoj stratégií, ktoré nám pomôžu zvládnuť rôzne životné situácie. Prečo je vzťah medzi klientom a terapeutom taký dôležitý pre úspech terapie? Aké výhody a nevýhody má online terapia v porovnaní s tradičnou osobnou terapiou? Čo môžu klienti robiť, aby lepšie pochopili, nakoľko im terapia pomáha? O psychoterapii rozpráva v tejto časti podcastu Počúvam sa klinický psychológ Martin Miler.

Predstavte si látku, ktorá by mohla ľuďom relatívne rýchlo pomôcť pri spracovaní traumy, liečbe závislosti, depresie či úzkosti. Zatiaľ čo domorodé komunity používali psychedeliká v terapeutických a náboženských rituáloch po stáročia, psychedelická terapia je v západných krajinách pomerne nová. V súčasnosti sa na terapeutické účely skúma viacero takýchto látok. Napríklad  LSD, ketamín, psilocybín či MDMA, a teda látky, ktoré sa na Slovensku, ale aj v iných krajinách radia medzi drogy. V tejto časti podcastu sa pozrieme na to, prečo sa pohľad na psychedeliká začína meniť. Aké sú s nimi skúsenosti v rámci terapie a aké nesú so sebou riziká. Hosťom je psychológ a telový psychoterapeut Jaroslav Farkaš. Spoluzakladateľ Českej psychedelickej spoločnosti a tiež spoluiniciátor kliniky Psyon v Prahe.

Politiku vnímame, že by to mal byť priestor na racionálne argumenty a fakty. No často vyhrávajú práve emócie. Môžu v nás vyvolávať hnev, rozhorčenie, ale aj úzkosti či pocity beznádeje, a tak vplývať na naše duševné zdravie. Práve apel na emócie je však jeden z argumentačných faulov. Bráni nám uvažovať racionálne, no a tam, kde vyhrávajú strach a zloba, býva jednoduchšie si získať niekoho na svoju stranu. Psychológ Dušan Fábik hovorí v tejto epizóde o hrubosti v politike, eskalácii napätia, ale aj o kritickom myslení. Rozprávali sme o tom, ako emócie ovplyvňujú voľbu politických lídrov a prečo agresívni a narcistickí politici priťahujú voličov. Diskutovali sme aj o manipulácii, hoaxoch a konšpiračných teóriach, a ako sa pred nimi chrániť. Fábik zdôraznil, že nie inteligencia, ale skôr zrelosť a spokojnosť nás ochránia pred dezinformáciami. Na záver sme sa venovali vplyvu politiky na vzťahy a stresu z prebytku informácií.

Téma priateľstva sa dotýka nás všetkých. Niektorí máme jedného či dvoch najlepších priateľov a tento vzťah trvá celý život. Ako sa hovorí, priatelia môžu byť rodinou, ktorú si vyberieme. No sú situácie, kedy sa väzby pretrhajú - či už kvôli sťahovaniu, príchodom detí, zmení sa náš spôsob života alebo záujmy. A v dospelosti môže byť nadviazanie nových priateľstiev veľmi náročné. Psychológ  Andrej Jeleník hovorí o dôležitosti budovania zdravých vzťahov, prečo strácame bezprostrednosť v komunikácii a či je pre mužov ťažšie nadviazať hlboký vzťah.

Keď nám niekto veľmi ublíži, cítime hnev, sklamanie a niekedy aj nenávisť. Neustále myslíme na tých, ktorí nám to spôsobili a je pre nás nepredstaviteľné, že by sme niekedy odpustili. Podľa odborníkov však správne odpustenie môže viesť k lepšiemu duševnému, emocionálnemu a dokonca aj fyzickému zdraviu. Lucia Záhorcová je psychologička, poradkyňa pre pozostalých a vedecká pracovníčka na Ústave experimentálnej psychológie SAV. Hovorí o motivácii k odpusteniu, o tom že odpustenie neznamená zabudnutie, či sú nejaké skutky neodpustiteľné a ako odpustiť niekomu, kto neľutuje to, čo urobil. Viac k téme nájdete aj na webe https://www.odpustenie.sk

Stres vie byť dobrý sluha, ale aj zlý pán. Najradšej by sme ho vymazali z našich životov a bojovali proti nemu rôznymi technikami. Napriek tomu si do životopisov medzi naše pozitíva píšeme, že vieme pracovať pod stresom. O tom, prečo je stres dôležitý, ako sa vyrovnávať so záťažovými situáciami a aký je súvis medzi úzkosťou a prežívaním stresových situácií, hovorí farmakologička Daniela Ježová,  ktorá pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Získala tiež viaceré významné ocenenia za jej pôsobenie v oblasti vedy a výskumu.

Pred nahrávaním tejto epizódy, som rozmýšľala, kedy som naposledy bola sama so sebou a svojimi myšlienkami. Tak, ako aj väčšina z nás, po prebudení kontrolujem telefón, prečítam si správy, alebo počúvam podcasty. Potom sa všetci venujeme práci, kolegom, či rodine. Večer si pozrieme seriál, skontrolujeme sociálne siete, alebo čítame knihu. Čo by sme však počuli v našej nezahltenej hlave, v naozajstnom tichu a tme?  Predstava bytia osamote môže byť pre niektorých ľudí desivá. Bojíme sa toho, čo nepoznáme. Do tejto časti prijal pozvanie hudobník a podcaster Filip Jánošik Lehotský. Hovorí o svojom zážitku z pobytu v tme, o meditácii v budhistickom kláštore a aj o psychedelikách.

Depresia je ako bahno do ktorého sa človek prepadá. Cíti sa bezmocne a nedokáže s tým nič urobiť, lebo aj základné a pre zdravých ľudí jednoduché veci, ako napríklad vstať z postele, ho stoja veľa energie. Ovláda ho beznádej, nemá záujem o stretávanie sa s ľuďmi a netešia ho žiadne činnosti. Tento stav potom negatívne ovplyvňuje vzťahy, osobný či pracovný život a podpisuje sa aj na fyzickom zdraví. O depresii hovorí psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto. V epizóde sa dozviete čo prežíva človek, ktorý má depresiu, sú ľudia, ktorí majú k depresii sklony? Ako správne komunikovať s človekom, ktorý má depresiu? Môže byť depresia nákazlivá?

Veľa rôznych udalostí nám môže spôsobiť, že sa cítime v živote stratene. Napríklad - nenaplnenosť vo vzťahu, premárnené príležitosti alebo uvedomenie si, že náš život nejde tým smerom, ktorý sme si predstavovali. Niekedy zas nevieme presne pomenovať, prečo sa cítime stratene, no nedokážeme sa zbaviť pocitu bezmocnosti. Máme strach sa rozísť, odísť z práce, ktorá nás nebaví a skúšať nové veci. O tom, prečo nás strach paralyzuje, čo nám hovorí, ako s ním pracovať a vedieť vystúpiť z komfortnej zóny, hovorí psychológ, psychoterapeut a lektor mindfulness programov Andrej Jeleník.

Spôsoby, ako sa s niekým zoznámiť, sú rôzne. Mnohí využívajú aplikácie a zoznamky, iní preferujú spoznávanie sa radšej v offline svete, aby hneď vedeli, či prebehne chémia a či im ten človek jednoducho vonia. A niekto nepotrebuje partnerský vzťah vôbec a užíva si single život. O tom, či sa dá nájsť spriaznená duša na zoznamke, aké chyby robíme pri zoznamovaní sa a či pre nás existuje len jeden dokonalý partner hovorí dokumentaristka, matchmakerka a spoluautorka knihy Labyrintom lásky - Diana Fabiánová.

True crime zaujíma stále viac ľudí. Z pohodlia gauča sledujeme seriály a dokumenty o tých najhorších vrahoch. Aj podcast Kriminálne spisy dlhodobo kraľuje priečkam obľúbenosti. Doterajších 55 epizód má cez 7 miliónov vypočutí. Čo nás motivuje k sledovaniu skutočných zločinov? Prečo najmä ženy zvyknú pred spaním počúvať príbehy o vrahoch? A prečo dostávajú odsúdení do väzenia ľúbostné listy? Hosťom bol klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický. 

Takmer  všetci by sme chceli žiť v zdravom vzťahu. V takom, ktorý je postavený na rešpekte, slobode, bezpečí a dôvere. V zdravom vzťahu môžu rásť partneri spoločne. Vo vzťahu s narcisom však neplatí, že vo vzťahu sme my. Narcista druhých ľudí  využíva len na nasýtenie vlastných potrieb. Je sebecký, bezohľadný a  neempatický. O tom, ako je možné, že sa do takého človeka niekto zamiluje, ako ich odhaliť a ako z takého vzťahu von hovorí Robert Tomšik, odborník Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Od roku 2015 sa vedecky venuje narcizmu a syndrómu narcistického zneužívania v partnerských vzťahoch a súčasne pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického a psychopatického zneužívania a týrania. Je tiež autorom knihu v zajatí narcizmu.

Všetky deti vyrastajú s rodičmi, ktorí robia chyby, pretože žiadny rodič nie je dokonalý. Deti narcistických rodičov však vyrastajú v toxickom prostredí plnom manipulácie, kritiky a výčitiek. To zanechá mentálne aj emocionálne jazvy, ktoré negatívne ovplyvňujú ich život aj v dospelosti. Deti takýchto rodičov mávajú problémy s určovaním si vlastných hraníc, sebaúctou a vytváraním si vlastnej identity. O tom, ako vyzerá detstvo s narcistickým rodičom a ako sa dá v dospelosti odpútať hovorí Robert Tomšik, odborník Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Od roku 2015 sa vedecky venuje narcizmu a syndrómu narcistického zneužívania v partnerských vzťahoch a súčasne pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického a psychopatického zneužívania a týrania. Je tiež autorom knihy V zajatí narcizmu.  

Hovorí sa, že materstvo je najkrajšie obdobie ženy. No až 80 percent žien zažíva po pôrode "baby blues" a jedna z piatich žien prechádza nejakou formou popôrodnej depresie alebo úzkosti. Zaskočiť môžu práve emocionálne výkyvy, pocity zlyhania a rôzne temné myšlienky. A to už neznie ako to najkrajšie obdobie. Táto epizóda podcastu Počúvam sa je venovaná psychike žien po pôrode. Pozvanie prijala Katarína Žilák, ktorá vyštudovala psychológiu a založila neziskovú organizáciu Vysmiata duša mamky. Dozviete sa ako dlho trvá, kým sa žena adaptuje na rolu matky? Treba obávať, ak láska k dieťaťu nepríde hneď? Vysvetlíme si rozdiel medzi baby blues, popôrodnou depresiou a úzkosťou a ako pomôcť čerstvej mame, keď začne prežívať viac negatívnych pocitov. Viac k téme nájde na https://www.vydumamky.sk.

Pracujeme na 110 percent, nevieme sa zastaviť a povedať nie, až kým nám naše telo a myseľ nepovedia dosť. Táto epizóda je venovaná syndrómu vyhorenia. Ktoré profesie majú k vyhorenia bližšie? Bojíme sa, že nás v práci nahradia, alebo sa naopak cítime nenahraditeľní? Ako sa preventívne starať o seba tak, aby som nevyhorel? Prečo by sme si nemali vyčítať ničnerobenie? Pozvanie prijal psychológ a lektor Matúš Bakyta, ktorý sa tejto téme venuje dlhodobo a sám si vyhorením prešiel.