Reakcie sú jedným zo základných spôsobov, ako komunikujeme so svetom okolo nás. V stresových situáciách často konáme automaticky, riadime sa inštinktami alebo naučenými vzorcami správania. No to, ako reagujeme, závisí nielen od situácie samotnej, ale aj od toho, či sme v nej sami alebo v skupine. Práve v skupinách sa naše reakcie môžu výrazne meniť – niekedy sa cítime povzbudení, inokedy zas môžeme podľahnúť tlaku väčšiny.S psychiatričkou Natáliou Kaščákovou  sa pozrieme na to, čo formuje naše reakcie, prečo nás stres ovplyvňuje rôznymi spôsobmi a akú úlohu v tom zohrávajú sociálna dynamika, emocionálna inteligencia a psychologické mechanizmy. Pokúsime sa aj pozrieť na to, čo môžeme urobiť, aby sme svoje reakcie lepšie pochopili a ovládali.* Túto epizódu podcastu Počúvam sa vám prináša Persen.

Táto epizóda je trochu výnimočná v tom, že hosťom je Braňo Jobus, ktorého pozná azda každý fanúšik alternatívnej hudby či literatúry. Spoločne si prejdeme  jeho kariéru, ktorá je plná netradičných príbehov a momentov, ktoré formovali jeho umeleckú cestu. Rozoberieme, čo pre neho znamená život bez alkoholu a ako ovplyvnil jeho tvorbu aj osobný pohľad na svet. Načrtneme, ako sa vyrovnáva s vnútorným životom umelca a aké posolstvá sa snaží odovzdať nielen cez hudbu a knihy, ale aj cez svoj životný príbeh. Braňo je autor rozprávkových kníh pre deti, zakladateľ hudobného festivalu Vrbovské vetry, zakladateľ a člen hudobných skupín Karpatské Chrbáty, Vrbovskí víťazi a Abusus.V rozhovore sa dozviete:- Kedy si uvedomil, že pitie je problém?- Čo o sebe zistil na ceste k abstinencii?- Ktorá postava z jeho kníh je mu najbližšia?- Prečo sa rozhodol ísť do rizika, dať výpoveď v práci a byť slobodným umelcom?* Túto epizódu podcastu Počúvam sa vám prináša Persen.

Predsudky a stereotypy – ovplyvňujú naše každodenné rozhodnutia a medziľudské vzťahy často viac, než si uvedomujeme. Odkiaľ však pochádzajú Naša myseľ má tendenciu kategorizovať a zjednodušovať, aby sa vo svete lepšie orientovala. Ale ako súvisí táto potreba s tvorbou stereotypov? A čo môžeme urobiť pre to, aby sme prekonali predsudky, ktoré často ovplyvňujú naše rozhodovanie a správanie? S psychologičkou Lenkou Uherovou preskúmame, ako vznikajú predsudky, prečo sú také silné a čo môžeme urobiť, aby sme sa od nich oslobodili.* Túto epizódu podcastu Počúvam sa vám prináša Persen.

Koľkokrát ste sa pristihli, že hodnotíte svoju vlastnú cenu na základe názorov iných? Prečo nás to tak veľmi trápi, čo si o nás myslia druhí ľudia a prečo sa cítime neistí vo vlastnej koži? V tejto časti sa pozrieme na to, odkiaľ pramení pocit neistoty a ako ovplyvňuje naše rozhodovanie. Prečo tak často odkladáme dôležité kroky, čakáme na “niečo lepšie,” alebo sa necháme paralyzovať strachom z nesprávnej voľby? Preskúmame, čo nás brzdí a budeme hľadať spôsoby, ako prekonať vnútorné bariéry, aby sme mohli žiť slobodnejšie a s väčšou sebadôverou. Spolu s psychologičkou Evou Vavrákovou budeme zisťovať čo môžeme spraviť, aby sme sa nenechali ovládnuť obavami z možného zlyhania.

Predstavte si, že by ste vedeli presne sledovať svoje vlastné myšlienky – vnímať, kedy sa sústredíte, kedy začínate strácať pozornosť, a dokonca odhaliť, ako sami seba klamete.  Táto super schopnosť sa volá metakognícia. A práve o nej sa v tejto časti rozprávame s vedeckou pracovníčkou z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV Kamilou Urban. Zameriame sa na to, ako nám tento proces môže pomôcť zlepšiť naše kritické myslenie. Prečo je metakognícia dôležitá nielen pri učení sa, ale aj v každodennom živote? Prečo niekedy pociťujeme, že myslenie je vyčerpávajúce a bolí nás? A ako nám kritické myslenie pomáha rozpoznať chyby v našich vlastných mentálnych procesoch?V tejto epizóde sa dozviete:• Čo je metakognícia a prečo je pre nás dôležitá?• Čo sa deje v mozgu, keď intenzívne premýšľame?•Ako sa efektívnejšie učiť?•Ako podporiť u detí rozvoj kritického myslenia?

Emócie pociťujeme denne, ale málokedy sa zamýšľame nad tým, že prečo. Občas im necháme voľný priebeh a niekedy ich, naopak, potlačíme.  No práve potlačené emócie len tak nezmiznú. Zostanú potichu v pozadí a raz začnú kričať, až kým si ich nevšimneme. S psychologičkou a psychoterapeutkou Elenou Tomkovou sa pozrieme bližšie na to, prečo je také dôležité vyjadrovať svoje emócie, prečo máme tendenciu deliť ich na „pozitívne“ a „negatívne“ a ako sa naučiť ich viac prijímať.V tejto epizóde sa dozviete:• Na čo nám slúžia emócie?• Môžeme emócie cítiť aj v tele?• Ako zistíme, keď sa hnev schováva za emóciu strachu?• Prečo rovnakú emóciu môže prežívať každý inak?

Napriek veľkému počtu zoznamovacích aplikácií, kníh a prednášok o láske majú ľudia problém nájsť si partnerský vzťah. Niekedy to môže byť ale len spoločenský tlak, ktorý nás do toho tlačí a neuvedomujeme si, že aj single život má svoje výhody.Naozaj existuje a žili spolu “šťastne až do smrti”, alebo je šťastie omnoho komplexnejšie, než nám rozprávky naznačujú? S vedkyňou Nikolou Kallovou z výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied sa spoločne pozrieme na to, či sú ľudia žijúci sami skutočne šťastnejší, než tí vo vzťahu. Preberieme mýty o single živote a tiež to, ako spoločenský tlak formuje naše vnímanie spokojnosti so životom.

Šport je plný emócií, odopierania a často veľkých výziev. Mnoho ľudí prežíva zápasy svojich obľúbených tímov s rovnakým nasadením, ako keby sami stáli na ihrisku. Čo nás však motivuje k tomu, aby sme športovali alebo fandili? Ako môžu športovci nájsť rovnováhu medzi tlakom na výkon a láskou k hre?Spoločne so športovým psychológom, koučom a bývalým profesionálnym futbalistom Petrom Kuračkom sme sa  pozreli aj na to, ako vedia rodičia správne podporovať svoje deti v športe – kedy je dôležité povzbudzovať a kedy je lepšie nechať veciam voľný priebeh.

Rodičovstvo je významná životná úloha plná výziev. No pre tých, čo sa na túto cestu vydajú,  ide ruka v ruke aj so strachom, obavami a neistotou. Bojíme sa, či budeme dosť dobrí rodičia. Máme na seba vysoké nároky, no často sme vystavení aj  tlaku a očakávaniam z okolia.   V tejto časti sa pozrieme na to, ako zvládnuť rodičovstvo a pritom sa nestratiť. Aké sú kľúčové aspekty výchovy a ako môžeme zabezpečiť, aby naše deti vyrástli v sebavedomých a šťastných ľudí? Hostkou je psychologička Jana Zemandl, ktorá má bohaté skúsenosti v oblasti rodinnej psychológie a poradenstva. Je tiež jednou z autoriek knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. 

Traumu z detstva si nesieme po celý život. Nemusí to byť len jedna udalosť, ale môže ísť o viacero zranení, s ktorými nebolo možné sa v detstve vyrovnať. Veľa ľudí zažilo v detstve bitky, hádky, alkohol, či emocionálne zanedbávanie. To všetko zanecháva stopy aj v dospelosti. Projekt Odpútaj sa pomáha pochopiť súvislosti správania sa v dospelosti v kontexte zranení v detstve a tiež ako sa z traumy liečiť. Venuje sa aj organizovaniu skupinových terapeutických sedení, ktoré sú pre ľudí, ktorí si z detstva nesú emocionálne traumatické zážitky.V tejto epizóde sa dozviete:• Aké sú prejavy zranenia z detstva v dospelosti?• Ako to vyzerá na skupinovej terapii?• V čom vie byť prínosnejšie skupinové sedenie viac ako individuálna terapia?• Ako sa dá pracovať so strach z toho, že spôsobíme svojim deťom traumu?O svojich skúsenostiach hovorí spoluzakladateľka projektu Juliana Gubišová. Viac informácií o projekte Odpútaj sa nájdete TU: https://odputajsa.sk/

Hovorí sa, že v zdravom tele zdravý duch. Fyzická aj duševná pohoda sú vzájomne prepojené, no často smerujeme pozornosť na našu hlavu a ignorujeme signály, keď sa nám vlastné telo snaží niečo povedať.  V uponáhľanom svete sa zabúdame zastaviť a zamyslieť, aký typ oddychu by sme pre seba potrebovali. Pomôcť môže aj meditácia, ktorá je pre myseľ tým, čím je cvičenie pre telo. Štúdie ukazujú, že pravidelná meditácia podporuje všímavosť, znižuje kortizol, ktorý súvisí so stresom, pomáha pri nespavosti, učí nás seba porozumeniu a celkovej pohode. Existuje viacero spôsobov meditácie a vy si môžete nájsť ten, ktorý vám najviac vyhovuje. O prepojení tela a mysle, meditácii a joge hovorí psychológ a zároveň lektor jogy a meditácie Matej Štepita.V rozhovore budete počuť:• O benefitoch, ale aj mýtoch meditácie• Ako sa praktizovanie meditácie odzrkadľuje v každodennom živote?• Má joga pridanú hodnotu oproti iným druhom cvičenia?• Ako lepšie vnímať a počúvať signály nášho tela?

Ste šťastní vo svojej práci? Baví vás a napĺňa, alebo v nedeľu večer už cítite nervozitu a v pondelok ráno si len ťažko povzdychnete a celý deň čakáte, aby vám už “padla”? Byť šťastnejší v práci ide ruka v ruke s lepším zdravím, efektívnejšími riešeniami problémov a vyššou produktivitou. Ľudia, ktorí sú v práci šťastnejší, sú autentickejší, motivovanejší a ochotnejší prispieť aj nad rámec ich popisu práce. Práve o spokojnosti v práci  hovorí v tejto časti koučka, mentorka a lektorka Federika Plesník, ktorá sa špecializuje na kariérny a osobnostný rozvoj. Spoluvedie kurz pre ženy Spokojná v práci a  pomáha ľuďom žiť v súlade so sebou.V tejto epizóde sa dozviete:• Prečo sa bojíme nabrať odvahu na zmenu práce?• Ako zaujať na pracovnom pohovore?• Prečo sa oplatí o peniazoch vyjednávať?• Na aké zručnosti sa zamerať, aby sme uspeli na pracovnom trhu aj v budúcnosti?

Ak ste nikdy neboli na terapii, možno neviete, čo máte očakávať alebo čo sa pýtať a s akými témami tam prísť. Môžete si klásť otázku či vôbec potrebujete navštíviť terapeuta. Faktom je, že psychoterapia môže výrazne zlepšiť kvalitu života.  Individuálna terapia umožňuje hlbšie pochopenie seba a dáva nám čas a priestor na rozvoj stratégií, ktoré nám pomôžu zvládnuť rôzne životné situácie. Prečo je vzťah medzi klientom a terapeutom taký dôležitý pre úspech terapie? Aké výhody a nevýhody má online terapia v porovnaní s tradičnou osobnou terapiou? Čo môžu klienti robiť, aby lepšie pochopili, nakoľko im terapia pomáha? O psychoterapii rozpráva v tejto časti podcastu Počúvam sa klinický psychológ Martin Miler.

Predstavte si látku, ktorá by mohla ľuďom relatívne rýchlo pomôcť pri spracovaní traumy, liečbe závislosti, depresie či úzkosti. Zatiaľ čo domorodé komunity používali psychedeliká v terapeutických a náboženských rituáloch po stáročia, psychedelická terapia je v západných krajinách pomerne nová. V súčasnosti sa na terapeutické účely skúma viacero takýchto látok. Napríklad  LSD, ketamín, psilocybín či MDMA, a teda látky, ktoré sa na Slovensku, ale aj v iných krajinách radia medzi drogy. V tejto časti podcastu sa pozrieme na to, prečo sa pohľad na psychedeliká začína meniť. Aké sú s nimi skúsenosti v rámci terapie a aké nesú so sebou riziká. Hosťom je psychológ a telový psychoterapeut Jaroslav Farkaš. Spoluzakladateľ Českej psychedelickej spoločnosti a tiež spoluiniciátor kliniky Psyon v Prahe.

Politiku vnímame, že by to mal byť priestor na racionálne argumenty a fakty. No často vyhrávajú práve emócie. Môžu v nás vyvolávať hnev, rozhorčenie, ale aj úzkosti či pocity beznádeje, a tak vplývať na naše duševné zdravie. Práve apel na emócie je však jeden z argumentačných faulov. Bráni nám uvažovať racionálne, no a tam, kde vyhrávajú strach a zloba, býva jednoduchšie si získať niekoho na svoju stranu. Psychológ Dušan Fábik hovorí v tejto epizóde o hrubosti v politike, eskalácii napätia, ale aj o kritickom myslení. Rozprávali sme o tom, ako emócie ovplyvňujú voľbu politických lídrov a prečo agresívni a narcistickí politici priťahujú voličov. Diskutovali sme aj o manipulácii, hoaxoch a konšpiračných teóriach, a ako sa pred nimi chrániť. Fábik zdôraznil, že nie inteligencia, ale skôr zrelosť a spokojnosť nás ochránia pred dezinformáciami. Na záver sme sa venovali vplyvu politiky na vzťahy a stresu z prebytku informácií.

Téma priateľstva sa dotýka nás všetkých. Niektorí máme jedného či dvoch najlepších priateľov a tento vzťah trvá celý život. Ako sa hovorí, priatelia môžu byť rodinou, ktorú si vyberieme. No sú situácie, kedy sa väzby pretrhajú - či už kvôli sťahovaniu, príchodom detí, zmení sa náš spôsob života alebo záujmy. A v dospelosti môže byť nadviazanie nových priateľstiev veľmi náročné. Psychológ  Andrej Jeleník hovorí o dôležitosti budovania zdravých vzťahov, prečo strácame bezprostrednosť v komunikácii a či je pre mužov ťažšie nadviazať hlboký vzťah.

Keď nám niekto veľmi ublíži, cítime hnev, sklamanie a niekedy aj nenávisť. Neustále myslíme na tých, ktorí nám to spôsobili a je pre nás nepredstaviteľné, že by sme niekedy odpustili. Podľa odborníkov však správne odpustenie môže viesť k lepšiemu duševnému, emocionálnemu a dokonca aj fyzickému zdraviu. Lucia Záhorcová je psychologička, poradkyňa pre pozostalých a vedecká pracovníčka na Ústave experimentálnej psychológie SAV. Hovorí o motivácii k odpusteniu, o tom že odpustenie neznamená zabudnutie, či sú nejaké skutky neodpustiteľné a ako odpustiť niekomu, kto neľutuje to, čo urobil. Viac k téme nájdete aj na webe https://www.odpustenie.sk

Stres vie byť dobrý sluha, ale aj zlý pán. Najradšej by sme ho vymazali z našich životov a bojovali proti nemu rôznymi technikami. Napriek tomu si do životopisov medzi naše pozitíva píšeme, že vieme pracovať pod stresom. O tom, prečo je stres dôležitý, ako sa vyrovnávať so záťažovými situáciami a aký je súvis medzi úzkosťou a prežívaním stresových situácií, hovorí farmakologička Daniela Ježová,  ktorá pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Získala tiež viaceré významné ocenenia za jej pôsobenie v oblasti vedy a výskumu.

Pred nahrávaním tejto epizódy, som rozmýšľala, kedy som naposledy bola sama so sebou a svojimi myšlienkami. Tak, ako aj väčšina z nás, po prebudení kontrolujem telefón, prečítam si správy, alebo počúvam podcasty. Potom sa všetci venujeme práci, kolegom, či rodine. Večer si pozrieme seriál, skontrolujeme sociálne siete, alebo čítame knihu. Čo by sme však počuli v našej nezahltenej hlave, v naozajstnom tichu a tme?  Predstava bytia osamote môže byť pre niektorých ľudí desivá. Bojíme sa toho, čo nepoznáme. Do tejto časti prijal pozvanie hudobník a podcaster Filip Jánošik Lehotský. Hovorí o svojom zážitku z pobytu v tme, o meditácii v budhistickom kláštore a aj o psychedelikách.

Depresia je ako bahno do ktorého sa človek prepadá. Cíti sa bezmocne a nedokáže s tým nič urobiť, lebo aj základné a pre zdravých ľudí jednoduché veci, ako napríklad vstať z postele, ho stoja veľa energie. Ovláda ho beznádej, nemá záujem o stretávanie sa s ľuďmi a netešia ho žiadne činnosti. Tento stav potom negatívne ovplyvňuje vzťahy, osobný či pracovný život a podpisuje sa aj na fyzickom zdraví. O depresii hovorí psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto. V epizóde sa dozviete čo prežíva človek, ktorý má depresiu, sú ľudia, ktorí majú k depresii sklony? Ako správne komunikovať s človekom, ktorý má depresiu? Môže byť depresia nákazlivá?